Vlastný svet

Loke Utgard leží niekde medzi filmom pre dospelých a rozprávaním príbehov.

Príbeh nemá zakrývať, čo produkcia je. Sú to explicitné filmy pre dospelých. Myslím si však, že fantázia je oveľa silnejšia, keď existuje dôvod, prečo sú tí ľudia spolu, a uveriteľná cesta k tomu, čo sa nakoniec stane.

Kto tí ľudia sú? Prečo sa stretli? Čo sa medzi nimi deje? A čo spôsobí, že sa situácia pomaly posunie z obyčajnej do intímnej?

To budovanie je súčasť zážitku.

Pohľad, rozhovor, nečakaná príležitosť, nezvyčajný vzťah alebo jednoducho byť v zlom alebo správnom čase na správnom mieste môže pre fantáziu urobiť viac než okamžitý skok do explicitnej časti.

Príbeh má dráždiť zmysly, budovať očakávanie a dať divákovi niečo, do čoho sa môže sám premietnuť. Explicitné finále je stále cieľom, ale cesta k nemu by mala pôsobiť ako prirodzený dôsledok toho, čo prišlo predtým, nie ako niečo prilepené k nesúvisiacej scéne.

Tvorím hlavne pre publikum, ktorému rozumiem, pretože doň sám patrím: obyčajných mužov v strednom veku, ktorých bežný život často obsahuje oveľa viac rutiny a zodpovednosti než nepredvídateľnosti a fantázie.

Pri tomto divákovi ma zaujíma pocit: toto sa mohlo stať mne.

Obyčajný muž. Uveriteľná žena. Dôveryhodné miesto. Stane sa niečo nečakané, okolnosti sa posunú, hranice v príbehu sa zmenia a normálna situácia sa vyvinie do niečoho, čo zvyčajne zostáva len vo fantázii.

Technická kvalita je dôležitá, ale technická dokonalosť takéto stotožnenie nevytvorí. Rovnako nie zameniteľní performeri alebo scenár, ktorému nikto neverí ani sekundu.

Cieľom je spojiť rozprávanie príbehu s explicitným filmom pre dospelých a použiť jedno na posilnenie druhého.

Skutoční ľudia. Skutočná chémia. Uveriteľné fantázie.